Ester Šimerová-Martinčeková

Prvá dáma slovenského maliarstva a jediná slovenská umelkyňa školená priamo v parížskej škole. Bratislavská rodáčka prešla školou Gustáva Mallého a po maturite študovala v Paríži na Académie Julian a v súkromnej škole Alexandry Exterovej; už roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe a stala sa členkou Umeleckej besedy. Po vojne bola predsedníčkou Bloku slovenských výtvarníkov.

Jej prvý manžel, lekár František Šimer, bol popravený za pomoc parašutistom po atentáte na Heydricha; roku 1947 sa vydala za právnika a neskoršieho fotografa Martina Martinčeka, s ktorým bola roku 1952 vysťahovaná z Bratislavy na Liptov, kde žila do smrti. Jej kubizmom poučené zátišia a šachové kompozície jej priniesli Cenu Martina Benku (1992), francúzsky Rad umenia a literatúry (2001) i Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (2002).