Mikuláš Galanda

Spoluautor jediného manifestu slovenskej moderny a jej najvýraznejší priekopník. Rodák z Turčianskych Teplíc začal roku 1914 študovať maľbu na budapeštianskej Akadémii, štúdium mu prerušila vojna; v Prahe prešiel Umeleckopriemyselnou školou u V. H. Brunnera a Akadémiou u Augusta Brömseho a Franza Thieleho. Od roku 1929 učil v Bratislave, kde s Ľudovítom Fullom zdieľal ateliér a v rokoch 1930 – 1932 s ním vydával Súkromné listy Fullu a Galandu; roku 1933 sa stal profesorom Školy umeleckých remesiel.

Jeho matky, zbojníci a lyrické ženské postavy spojili kubistické a expresionistické poučenie s domácou témou; ako prvý grafický redaktor DAV-u a spoluzakladateľ modernej slovenskej knižnej ilustrácie získal striebornú medailu na Svetovej výstave v Paríži (1937). Zomrel náhle ako štyridsaťtriročný; pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine a v jeho rodnom dome v Turčianskych Tepliciach je od roku 1991 sprístupnená stála expozícia jeho diel.