Ľudovít Fulla

Maliar žiarivých farieb, ktorý zo slovenského folklóru a ikon vytvoril vlastnú modernu. Po roku v súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave vyštudoval pražskú Umeleckopriemyselnú školu u Arnošta Hofbauera a Františka Kyselu (1922 – 1927); tam sa spriatelil s Mikulášom Galandom, s ktorým v rokoch 1930 – 1932 vydal Súkromné listy Fullu a Galandu — prvý manifest slovenského moderného maliarstva. Od roku 1928 učil na bratislavskej Škole umeleckých remesiel, po vojne viedol oddelenie monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení.

Za obraz Pieseň a práca získal Grand Prix na Svetovej výstave v Paríži (1937), tapiséria utkaná podľa neho zlatú medailu na Expo 1958 v Bruseli; roku 1963 sa stal národným umelcom. Ilustroval rozprávky Pavla Dobšinského a jeho tapisérie patria k základným dielam tohto umenia na Slovensku. Roku 1969 mu štát v rodnom Ružomberku postavil Galériu Ľudovíta Fullu — dnes súčasť Slovenskej národnej galérie —, kde desať rokov žil a tvoril a kde je jeho dielo trvalo vystavené.