Zolo Palugyay

Expresívny lyrik slovenskej moderny, ktorého život sa skončil na hrebeni Ďumbiera. Zemiansky syn z Bodíc pri Liptovskom Mikuláši maľoval už ako vojak na talianskom fronte; študoval na akadémiách v Budapešti (Ede Balló), Krakove (Władysław Jarocki), v Berlíne a Hamburgu a v rokoch 1924 – 1926 v mníchovskej škole Hansa Hofmanna. Po návrate sa zapojil do Spolku slovenských umelcov a s Jankom Alexym a M. A. Bazovským putoval po Turci, Orave, Horehroní a Liptove za obrazom najtypickejších krajov Slovenska; roku 1930 s Bazovským študoval vo Francúzsku, Švajčiarsku a Nemecku.

V septembri 1935 sa vybral zo Štefánikovej chaty na túru, z ktorej sa nevrátil; jeho pozostatky našli až v lete 1936 pod skalným zrázom — s batohom, v ktorom prečkali jeho kresby. Baladické krajiny a figúry v kroji dnes opatruje Slovenská národná galéria; v rodných Bodiciach mu stojí pamätník.